Slováci podľa neho tvorili z celkového počtu turistov 80 percent a
výrazne prekonali návštevnosť z Poľska. Keďže hrad Ľubovňa je
pohraničným hradom, v minulosti ho takmer 40-percentnou návštevnosťou
poctili predovšetkým Poliaci. Riaditeľ skonštatoval, že tento rok v
prípade zahraničných turistov pocítili ich výrazný pokles.
Koronakríza istým spôsobom ovplyvnila chod na Ľubovnianskom hrade, kde
vzniklo viac priestoru na práce, ktoré predtým nemohli vykonávať z
dôvodu nepretržitej prevádzky hradu a skanzenu pod ním. „Spravujeme
42 objektov, a tak išlo predovšetkým o ich údržbu, revíziu zbierkových
fondov, preniesli sme sa aj do on-line priestoru, kde najväčší úspech
zaznamenala slávnostná omša na otvorenie letnej hradnej sezóny. Hoci v
hradnej kaplnke a na hrade celom nás bolo šesť, na sociálnych sieťach ju
sledovalo viac ako 4000 ľudí z celého sveta - Madrid, Amsterdam, Berlín
či Budapešť,“ vyzdvihol Mikulík.
Počas koronakrízy tiež ukončili rozsiahlu rekonštrukciu Paláca
Ľubomírských, vďaka horolezcom opravili ťažko prístupné miesta hradnej
fortifikácie a vypĺňali vypadnuté murivo po zime. „Práce na hrade
Ľubovňa pokračujú aj teraz, a to obnovou gotického paláca, kde v tomto
roku vďaka dotácii Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj
dom realizujeme konzerváciu a záchranu muriva v interiéri paláca. Do
konca roka by sme ešte chceli realizovať opravu pilierov hlavnej hradnej
veže,“ dodal riaditeľ.
Ako ďalej ozrejmil, vďaka nórskym fondom by chceli v budúcnosti
zachrániť archeologickú lokalitu na hrade - vojenské kasárne, studňu a
celý hradobný múr. Taktiež by chceli realizovať reštaurátorský výskum
interiéru hradnej kaplnky sv. Michala Archanjela, ktorý podľa riaditeľa
ukrýva ešte mnoho neobjaveného a neukázaného.
Hrad Ľubovňa je otvorený celoročne ako jeden z mála hradov na Slovensku.
Aktualizujú sa však jeho otváracie hodiny, ktoré je potrebné sledovať
na stránke www.hradlubovna.sk